Historická knižnica
Knižnica Prvého slovenského gymnázia bola budovaná hneď od prvých dní existencie gymnázia. Dôvodom proti jeho vzniku boli mnohé námietky a jednou z nich bola aj neexistujúca knižnica, odkiaľ by študenti mohli získať potrebnú literatúru. Študenti nemali ani učebnice, a preto ich museli nahrádzať rôznymi príručkami, českými učebnicami a často jediným študijným materiálom pre študentov boli len poznámky, ktoré im diktovali vyučujúci. Prvé knihy požičiaval študentom Samuel Hlaváč z cirkevnej knižnice. Ďalšie knihy získali postupne najmä darmi významných národovcov, profesorov a neskôr aj od bývalých študentov gymnázia. Finančná situácia gymnázia nedovoľovala vysoké náklady na knihy, preto dary prevyšovali kúpu. Za dvanásť rokov existencie gymnázia knižnica narástla na 1352 zväzkov. Riadila sa osobitným štatútom, podľa ktorého knihovník, vždy jeden z profesorov gymnázia, mal na starosti nielen knižnicu, ale aj prírodopisné zbierky. Prijímal finančné aj knižné dary, knihy objednával, požičiaval, triedil ich podľa obsahu a zapisoval ich do katalógov, viedol výpožičnú agendu a staral sa aj o väzbu kníh. 16. septembra 1865 si študenti V. a VI. ročníka gymnázia pod ochranou správcu školy Augusta Horislava Škultétyho založili vzdelávací spolok, pri ktorom vznikla žiacka knižnica vzdelávacieho spolku, ktorá bola súčasťou gymnaziálnej knižnice. Žiacka knižnica obsahovala 300 zväzkov. Staral sa o ňu knihovník, ktorého si volili a jeho povinnosťou bolo tiež vydávať a prijímať knihy.
Gymnaziálna knižnica obsahovala knihy z rozličných vedných odborov, prírodných vied, z histórie, dejín literatúry, jazykovedy, náboženské knihy a učebnice. Nachádzali sa v nej aj slovenské a české časopisy, žiacke časopisy, kalendáre, beletria aj viaceré rukopisy. Knižnica rástla prevažne z darov osobností, ktoré mali blízko ku gymnáziu a záležalo im na existencii a správnom fungovaní školy. Po zatvorení gymnázia v roku 1874 bola knižnica a ostatné zbierky na žiadosť Dezidera Mihálika, likvidátora gymnaziálnej knižnice prevzaté a prevezené do Rožňavy. Po vzniku Československej republiky knižnicu objavil Štefan Gál, mestský kapitán Rožňavy a koncom leta roku 1919 ju dal do Revúcej previesť Július Botto, ktorý sa v roku 1920 stal riaditeľom nástupníckeho Československého štátneho reálneho gymnázia v Revúcej. Aj toto nové gymnázium si budovalo svoju knižnicu. Všetky knihy z tejto doby sú označené pečiatkou profesorská knižnica, ktorá tiež splynula s knižnicou Prvého slovenského gymnázia a dodnes je uložená v priestoroch Múzea Prvého slovenského gymnázia. Súčasný rozsah knižnice uloženej v týchto priestoroch je 2336 zväzkov, ale 1528 zväzkov pravdepodobne korešponduje s pôvodným rozsahom historickej gymnaziálnej knižnice a dátum ich vydania nepresahuje rok 1874. V rokoch 2010 – 2012 boli všetky zväzky historickej knižnice pod vedením Mgr. Petra Sabova a Mgr. Jany Cabadajovej chemicky ošetrené a následne bola vybudovaná základná evidencia všetkých týchto zväzkov.
Dnes je historická knižnica Prvého slovenského gymnázia vyhlásená Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky – Sekciou kultúrneho dedičstva za historický knižničný fond pod číslom MK-2469/2012-52/13814 a do ústrednej evidencie zapísaná pod poradovým číslom 290. Súbor všetkých tlačí zo 16. – 20. storočia historickej knižnice Prvého slovenského gymnázia sú vo vlastníctve Mesta Revúca, Námestie slobody 13/17, zastúpeného primátorkou MVDr. Evou Cireňovou a v správe Múzea Prvého slovenského gymnázia, Muránska 18, Revúca.
(Zdroj: Cabadajová, J.–Sabov, P. Správa o vývoji a stave historickej knižnice Prvého slovenského gymnázia v Revúcej. Slovenská národná knižnica, 2012.)
Tlače sa nezapožičiavajú. Tlače je možné študovať len prezenčne v kancelárii múzea.
